Koho vyhľadať, keď duša bolí
PSYCHOLÓG, PSYCHOTERAPEUT, či PSYCHIATER?
Naše ľudské životy tvoria rôzne momenty – momenty neprekonateľnej radosti, ale i neúnosného trápenia. Často sa snažíme tieto ťaživé situácie zvládať sami, no stáva sa, že sa človek ocitne v situácii, kedy to už sám zvládnuť nedokáže, alebo sa ocitne na križovatke života a potreboval by názor odborníka. Čo vtedy robiť? Čo má robiť človek, keď ho bolí duša, alebo sa snaží nájsť cestu? Odpovede na tieto otázky sa snažíme hľadať spolu s klientmi my – psychológovia. Kedy je však potrebná iná pomoc, než pomoc psychológa? Kedy je vhodnejší psychoterapeut, či psychiater? Ako to rozlíšiť?
Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že sú tieto pojmy rovnaké, v skutočnosti ide o rozdielne profesie. To, čo ich spája, je starostlivosť o ľudskú dušu.
PSYCHOLÓG
Termínom psychológ/psychologička sa označuje odborník/čka, ktorý/á dosiahol/a vysokoškolské vzdelanie v jednoodborovej psychológii. Už počas štúdia naberá praktické zručnosti. Cesta tu nekončí – iba začína. Po ukončení základného 5-ročného vzdelávacieho programu môže ďalej pokračovať vo vedecko-výskumnej činnosti, alebo v špecializácii na konkrétnu oblasť psychológie (klinická, poradenská, dopravná, pracovno-organizačná, atď.). Psychológ/ička (všeobecne) pracuje ako štátny, alebo súkromný zamestnanec. Klinický/á psychológ/ička pracuje vo svojom alebo inom zdravotníckom zariadení (ambulancii), spolupracuje so zdravotnými poisťovňami. V jeho/jej kompetencii je (tak ako u psychiatra) stanovovať diagnózu, nie však predpisovať lieky.
Ak viem, že moja duša potrebuje pomôcť, poradiť, vypočuť, pohladiť – ako sa dostať ku psychológovi/ičke? Najprv je potrebné urobiť niekoľko krokov:
1. krok robí človek sám tým, že urobí rozhodnutie, ktorým hovorí pomoci „ÁNO“.
2. krokom je kontaktovanie psychológa/ičky, s ktorým/ktorou sa dohaduje na ďalšom postupe. V niektorých prípadoch si ťažkosť vyžaduje pomoc iného odborníka (napríklad psychiatra, neurológa, a pod.), nemusíte sa ale báť – psychológ/ička Vás vie nasmerovať a informovať o možných formách pomoci a prípadných riešeniach. Po vyčerpaní informácií sa priestor na rozhodnutie prenecháva kontaktujúcemu. Po zvážení možností a s prihliadaním na kontext sa spoločne hľadá (pre daného človeka) najlepšie možné riešenie.
3. krokom, ak prv nie je potrebná pomoc iného špecialistu, je dohodnutie sa na najbližšom možnom stretnutí. Stretnutie trvá zväčša 50 minút.
PSYCHOTERAPEUT
Psychoterapeut/ka takisto dosiahol vysokoškolské vzdelanie – najčastejšie v odbore psychológia. Psychoterapeutom/tkou sa však môže stať aj človek, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie v inom odbore, napríklad v odbore špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, sociálna práca, či medicína – psychoterapeutom/tkou môže byť aj psychiater/ička aj psychológ/ička. Typ vzdelania môže predstavovať jednu zo vstupných podmienok psychoterapeutického výcviku. Absolvovanie akreditovaného (niekoľkoročného) psychoterapeutického výcviku je jednou zo základných podmienok začatia psychoterapeutickej činnosti. To, aký výcvik si „budúci/a“ psychoterapeut/ka zvolí, je jeho/jej slobodnou voľbou, pričom zohľadňuje viacero faktorov (napríklad preferencie, osobnosť, záujmy, dostupnosť, časové a finančné možnosti, atď.). Každý výcvik odráža určitý psychoterapeutický prístup a každý prístup pri práci s klientom-tkou/pacientom-tkou využíva svoje metódy. Základom psychoterapie je kontrakt („dohoda“ medzi psychoterapeutom a klientom/pacientom), najdôležitejším je však terapeutický vzťah, ktorý má uzdravujúcu funkciu – preto sa o psychoterapii hovorí, že je to liečba vzťahom. Psychoterapia má (v porovnaní s poradenskou psychologickou činnosťou) zväčša dlhodobejší charakter. Dĺžka psychoterapeutického stretnutia je zväčša 50 minút. Frekvencia stretnutí záleží od typu a intenzity ťažkosti.
Psychológ/ička, rovnako ako psychoterapeut/ka, nemá kompetenciu na predpisovanie liekov.
PSYCHIATER
Psychiater/ička je odborníkom/čkou, ktorý/á študoval/a všeobecné lekárstvo a po ukončení základného 6-ročného programu sa špecializoval/a na oblasť psychiatrie. Taktiež môže absolvovať psychoterapeutický výcvik, ktorý je pri práci s pacientmi veľmi užitočný. Pracuje v štátnom zdravotníckom (nemocnica) alebo súkromnom zariadení (ambulancia). Vo svojej práci sa zaoberá prevenciou, epidemiológiou, diagnostikou, liečbou, prognózou duševných porúch. Venovať sa môže taktiež konziliárnej, posudkovej a výskumnej činnosti so zameraním na duševné poruchy. Pri liečbe využíva rôzne spôsoby podľa potrieb svojich pacientov/tiek. Jeden zo spôsobov liečby, ktorý bol pri predchádzajúcich profesiách viackrát zdôraznený, je medikamentózna liečba, ktorá je nápomocná pri náprave narušenej rovnováhy neuro-chemických procesov v mozgu. Väčšinou sa odporúča kombinovať túto formu liečby so psychoterapiou.
Často sa stáva, že človek pri premýšľaní nad možnými riešeniami svojich ťažkostí zostane stáť na mieste a napokon neurobí nič. Preto pokladáme za dôležitú vnímavosť každého človeka. Je dôležité byť vnímavý nie len voči vlastným potrebám, ale aj voči potrebám tých, ktorí o nich možno nerozprávajú, pretože nevedia ako a potrebujú podporiť. Nebojme sa pýtať, nebojme sa prejaviť záujem, nebojme sa pomáhať tak ako vieme. A keď nevieme – netreba zúfať, sú tu odborníci, priatelia duší, ktorí dokážu pomôcť. Nebojme sa veriť, že pomoc existuje!
